reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  278x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

reklama

Z Turca

Kľacký vodopád

Ján Urda

Kľacký vodopád

V Turci sú dva vrcholy Kľak, na obidvoch stranách - jeden z východu vo Veľkej Fatre na severe Turca, druhý zo západu v Lúčanskej Malej Fatre v strede Turca. A sú tu aj dva známe vodopády: Šútovský a Kľacký. Hoci Šútovský vodopád je známejší najmä preto, lebo je vyšší a ľahšie prístupný, Kľacký je významnejší, pretože je jedným z piatich na Slovensku, ktoré sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky.Kľacký vodopád sa nachádza pod známejším z vrcholov Kľak, na juhu Lúčanskej Malej Fatry. Výstupy na Kľak sú medzi turistami veľmi obľúbené, lebo je z neho nádherný výhľad na všetky strany. Veľká väčšina výstupov sa však uskutočňuje z opačnej strany, obyčajne z Fačkovského sedla alebo z Fačkova a potom pokračujú zvyčajne po hrebeni Malej Fatry. Kľacký vodopád sa nachádza nad obcou Vrícko vo výške 990 m, takže turisti ho veľmi nenavštevujú, lebo by z hrebeňa k nemu museli zostúpiť. Vysoký je 30 m, nie je taký mohutný ani vysoký ako Šútovský, ale podľa môjho názoru je krajší. V jeho okolí sa pohybujú aj medvede, tak som mal furt pripravený fotoaparát pre prípadné stretnutie a zaujímavé zábery. Žiadne stretnutie sa však nekonalo.

  • 26. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 60
Zháňanie kondície

Ján Urda

Zháňanie kondície

Po iné roky o takomto čase mám už prebicyklovanú polovicu Turca a teda aj nejakú tú kondíciu. Toho roku mám za sebou ešte len nesmelú hodinku na bicykli. Jar síce prišla načas, ale spočiatku na môj vkus bola dosť chladná, potom prišli nepekné dni, počasie veľmi neprialo, a potom nasledovalo vyberanie klina so skrutkami z nohy a domáce oddychovanie. A tak to treba dáko dobehnúť.V sobotu ráno v meste pekné počasie, tak reku idem pozháňať tú kondíciu. Manželke hovorím, že sa idem poprechádzať hore Gaderskou dolinou len tak po ceste, nenamáhať si ešte veľmi nohu. V skutočnosti som bol rozhodnutý ísť chodníkom Janka Bojmíra z Gaderskej doliny dolinou Konský dol, Muráňom a cez Ostrú do Juráňovej a Blatnickej doliny. Čiže len tak z Blatnice do Blatnice. No a tak dva týždne po vybratí klina a skrutiek som sa tam teda vybral na Ostrú.Najviac ma v celom Turci vie nadchnúť posledný úsek výstupu na Ostrú: reťazenie, prechod cez skalné okno na druhú stranu tesne pod vrcholom, postaviť sa na jej vrchol a rozplývať sa krásnymi pohľadmi.

  • 13. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Zo Štiavničky do Belej-Dulíc

Ján Urda

Zo Štiavničky do Belej-Dulíc

Štvrtok - nádherné slnečné počasie, takmer jarné. Piatok - zrána trochu slnka, cez deň "namilúkedveš" - pršalo. Sobota - zrána prijateľne, cez deň "namilújarmilu" - popŕchalo. Ale napriek tomu ma to ťahalo niekde von. Tak radšej som si ani nepozeral predpoveď počasia na nedeľu, mohlo by ma to odradiť, a v nedeľu ráno som sa teda vybral. A dobre som urobil. Počasie počas celej prechádzky nádherné a keď som sa vrátil, prečítal som si predpoveď na nedeľu a dozvedel som sa, že cez deň po celom Slovensku prehánky a dážď. A tu cez deň žiadne veľké mraky, krásna modrá obloha s fliačikmi malých obláčikov a teplým slniečkom, slovom úplná pohoda, až neskoro podvečer trochu dažďa. Ale to som už bol dávno doma. Tak Vás pozývam na ďalšiu peknú prechádzku našou Turčianskou záhradkou.

  • 2. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 40
Z Blatnice do Necpál poza Folkušovú

Ján Urda

Z Blatnice do Necpál poza Folkušovú

Týždeň som už nebol poriadne v prírode, tak sa mi už po nej dosť cnelo. Posledne to bola prechádzka krížom-krážom horami-dolinami z Krpelian do Martina. Teraz som chcel urobiť gaderskú slučku: hore Gaderskou dolinou na bicykli a potom peši tú slučku: Drobkovo - Kráľova studňa - Krížna - Ostredok a späť dolu k bicyklu. Takto som to urobil už neraz. Ráno idem pre bicykel a tam zadná duša prázdna. Ešte deň predtým, keď sme boli v meste, bicykel si nesťažoval, že ho niečo bolí a tu už schopný na PN:-) Tak som sadol na autobus a do Blatnice som sa zviezol hromadnou dopravou. A tam som potom aj operatívne zmenil pôvodný plán a namiesto tej slučky som sa vybral trošku okľukou z Blatnice do Necpál. Nemusel som sa vracať na východiskovú základňu k bicyklu. Nuž, trošku ako trošku - cez Ostredok, najvyšší kopec Veľkej Fatry. Ale Folkušovú som obišiel.

  • 29. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 56
Malé jaskyne Veľkej Fatry

Ján Urda

Malé jaskyne Veľkej Fatry

Veľká Fatra patrí medzi naše najkrajšie pohoria. Jej západná časť, turčianska, je popretkávaná dlhými dolinami s horskými potôčikmi a potokmi. Najkrajšiu časť Veľkej Fatry tvorí jej bralná časť Tlstej a Ostrej.  Pri výstupe sú najkrajšie pohľady na množstvo brál z doliny Konský dol. Je to to najkrajšie, čo možno vo Veľkej Fatre vidieť, jedno z najkrajších na Slovensku vôbec. V zalesnených kopcoch samé bralá, prepadliská, previsy, jaskyne, diery... A pomedzi to všetko si vykračujete hore i dole a s otvorenými ústami, vyvalenými očami a vyplazeným jazykom obdivujete tú nádhernú a neopakovateľnú krásu. Súčasťou tej krásy sú aj malé jaskyne vo vysokých bralách.

  • 13. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 26
reklama
Martin - Memorandové námestie

Ján Urda

Martin - Memorandové námestie

Malé námestíčko v Martine, vlastne len také nádvorie evanjelického kostola pod starými lipami, kde sa 6. a 7. júna 1861 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom okolo 6 tisíc účastníkov, zástupcov z celého Slovenska a občanov Martina a okolia, prijalo Memorandum slovenského národa. Memorandum, ktorého autorom bol Štefan Marko Daxner, nadväzovalo na Nitrianske žiadosti prijaté na ľudovom zhromaždení v apríli 1848 v Brezovej pod Bradlom a Mikulášske žiadosti z mája 1848. Mikulášske žiadosti však boli hneď aj stiahnuté.

  • 23. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 21
30. okt. 1918 - Martinská deklarácia

Ján Urda

30. okt. 1918 - Martinská deklarácia

V týchto dňoch si pripomíname jeden z najvýznamnejších dní v dejinách nášho národa - vyhlásenie Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenský národ na princípe samourčovacieho práva národov 30. októbra 1918 prihlásil ku spoločnému štátu Čechov a Slovákov. 101 predstaviteľov všetkých vrstiev obyvateľstva, rôznej politickej orientácie či vierovyznania z územia Slovenska prijalo vyhlásenie, ktoré vstúpilo do dejín pod názvom Deklarácia slovenského národa, alebo jednoducho Martinská deklarácia. Tento dokument mal veľký význam na parížskych mierových rokovaniach pre uznanie Československej republiky ako spoločného a samostatného štátu Čechov a Slovákov. Matúš Dula, predseda Slovenskej národnej strany, poslal do Prahy o tomto rozhodnutí Národnému výboru telegram, ktorý sa časom stratil. A práve zásluhou filatelistov sa tento jeden z najvýznamnejších slovenských dokumentov vrátil po dlhom čase na Slovensko. Tu je v krátkosti história jeho návratu na Slovensko pred dvadsiatimi rokmi v r. 1988.

  • 28. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 177x
  • 41
Necpalské kostoly

Ján Urda

Necpalské kostoly

Necpaly. Obec s bohatou históriou na úpätí Veľkej Fatry pri ústí Necpalskej doliny. Obec so štyrmi kaštieľmi a dvomi kostolmi, starším katolíckym a novším evanjelickým. Obec od reformácie evanjelická. Dokonca je sídlom Turčianskeho seniorátu, do ktorého patria farnosti od Oslian za Prievidzou po Skalité pri poľských hraniciach a od Novej Dubnice po Šútovo, včítane fár v Považskej Bystrici, Žiline a Martine. Necpalskí katolíci patria pod farnosť na druhej strane Turca v Turčianskom Petre. Oba kostoly sa vyznačujú svojimi umeleckými pamiatkami: v katolíckom kostole sú to vzácne stredoveké nástenné maľby (fresky), vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, v evanjelickom kostole zas vzácny oltár, premiestnený sem z kaplnky Oravského zámku.

  • 19. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 630x
  • 35
Necpalské kaštiele

Ján Urda

Necpalské kaštiele

Necpaly. Obec s bohatou históriou na úpätí Veľkej Fatry pri ústí Necpalskej doliny, ktorá je v porovnaní s inými veľkofatranskými turčianskymi dolinami ešte prakticky turistami neobjavená. V obci bolo prvá stredná škola (vyššie gymnázium) v Turci - latinská seniorálna evanjelická škola. Bola tu papiereň, mlyn, pivovar. Necpaly. Obec s dvomi kostolmi a štyrmi kaštieľmi. Štyri kaštiele v jednej obci, to nebýva často. Avšak ani jeden z nich nie je záujemcom prístupný. Jeden z nich, z dolného kraja obce, je súkromný, pekne upravený, ale návštevníkom neprístupný. Ďalšie dva, v strede obce, sú v dezolátnom stave. Štvrtý, na hornom konci obce, pri ústí Necpalskej doliny, je ohradený pletivovým plotom a záujemcom nie je prístupný. Keď som koncom apríla bol na bicykli v Necpalskej doline, počítal som s tým, že onedlho sa vrátim a svoje informácie doplním, no vrátiť som sa už nestihol.

  • 12. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 80
Osada Podšíp pod Šípom

Ján Urda

Osada Podšíp pod Šípom

Šíp a Podšíp. Šíp - krásny bralnatý kopec, najvyšší vrch Šípskej Fatry, zďaleka lákajúci svojou krásou. Podšíp bývalá drevenicová osada pracovitých obyvateľov pod vrcholom Šíp, dnes už len drevenicová osada chalupárov, aké už človek môže nájsť len v skanzenoch. Článok je pokračovaním predchádzajúceho článku Na Šíp.

  • 27. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 946x
  • 50
reklama
Na Šíp

Ján Urda

Na Šíp

Zvláštne postavenie má tento kopec a jeho okolie na druhej strane Váhu či Oravy, Šíp: podľa geológov a zemepiscov patrí do Veľkej Fatry a teda on je najsevernejším a nie Kopa nad Krpelianskou priehradou (ako pred nejakými 50 rokmi), podľa ochranárov patrí do národného parku Malá Fatra (veď na jeho okrajoch sú aj cedule Národný park Malá Fatra), a podľa turistov (alebo aspoň starších turistov) tvorí západnú časť Chočských vrchov. No vyber si z toho... Ale nech je ako je, krásy je tam teda naozaj dosť, aj na rozdávanie. Kto tam bol, nemôže nesúhlasiť s takým záverom. Stačí sa naň pozrieť zdola z cesty na hlavnom ťahu Žilina-Košice a človeka hneď pochytí túžba vyškriabať sa hore naň...

  • 20. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 843x
  • 35
Májovým Turcom

Ján Urda

Májovým Turcom

Pekné turčianske májové počasie. Beriem bicykel a idem krížom-krážom po turčianskych chotároch pokochať sa krásnou májovou turčianskou prírodou. Len čo prídem na kraj mesta, opúšťam hlavnú cestu a idem len tak krížom-krážom po poľných cestách-necestách. Veď ich je toľko pomedzi široké lány či úzke políčka, po rovine i mierne zvlnene, že nie je problémom dostať sa po nich hocikde...

  • 13. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 58
Tam okolo Strečna...

Ján Urda

Tam okolo Strečna...

...cesta nebezpečná. Krásne nedeľné počasie. Slniečko, jar dýcha už aj na horniakoch. Tak len vziať bicykel a poďho, kde človeka oči zavedú. A tentoraz ma zaviedli na Starhrad a na hrad Strečno, týčiace sa nad strečnianskou úžinou Váhu. Strečniansky prielom, ktorý tu vytvorila rieka Váh, rozdeľuje Malú Fatru na dve časti: Lúčanskú a Krivánsku. Jednu krajšiu od druhej.

  • 6. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 50
Turčianska Štiavnička - netradične

Ján Urda

Turčianska Štiavnička - netradične

Turčianska Štiavnička - obec neďaleko Martina na úpätí Veľkej Fatry. Známa predovšetkým Révajovským kaštieľom, veľkým parkom pri ňom a ako rodisko básnika Jána Kostru. Často tade chodievam na bicykli, keď si dám stredný okruh cez Štiavničku a Sklabiňu. Novinári i blogeri sa obyčajne zameriavajú vo svojich článkoch na kaštieľ, park a arborétum, ja som sa zameral na niečo iné: na jednom konci dediny nezvyklý objekt obecného Domu smútku, bývalá Révajovská krypta, na druhom konci dediny málo známe, ale nádherné Teplické serpentíny. Teplické serpentíny je sústava horských rybníkov spojených potôčikom, tečúcim popri horskom chodníku serpentínami. Turisticky sú Teplické serpentíny veľmi príťažlivé. Takmer vždy pri návšteve Štiavničky si tu urobím prestávku a nenechám ujsť príležitosť prejsť sa hore aspoň k prvému horskému rybníku. Je tak príjemne posedieť si v tom tichu, ktoré človeka obklopuje všade vôkol s tou nádhernou scenériou jednoty vody a stromov, pri tom rybníku alebo v niektorej zákrute serpentín so zurčiacim potôčikom.

  • 22. apr 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 11 244x
  • 54
Malý podkrivánsky cyklookruh

Ján Urda

Malý podkrivánsky cyklookruh

Krásne nedeľné popoludnie. Pred televíznou obrazovkou alebo pred obrazovkou počítača v takom čase sa nedá obsedieť, iba ak by bol človek mŕtvy. Tak som teda osedlal svoj starý bicykel a poďho na malý okruh po trase Martin - Čínsky múr - Šanghaj - Jánošíkovo - Ontário - Atilov hrob - Jordán - Martin. Samé vychytené názvy z celého sveta, taký je ten náš Turiec. Samá exotika. A to všetko na takom malom priestore pod Krivánskou Malou Fatrou.

  • 15. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 49
reklama
Kláštorská kalvária

Ján Urda

Kláštorská kalvária

Kláštor pod Znievom - obec-mestečko s najstaršou históriou v Turci. História obce je úzko spätá s hradom, ktorý spočiatku niesol názov Turiec, neskoršie Zniev. Belo IV. v jednej svojej listine z 29. jan. 1243 uvádza ako miesto apud castrum Turuz. Mestečko dostalo mestské práva ako prvé v Turci. V miestnom kláštore sa vystriedali benediktíni, premonštráti a od začiatku protireformácie jezuiti ako hlavní protireformátori v Turci. Už na začiatku 18. stor. tu vzniká umelecko-rezbárska škola, jediná vo vtedajšom Uhorsku. Výsledky kláštorských rezbárov vidno aj na výjavoch z kláštorskej kalvárie. V r. 1869 tu vzniklo tretie slovenské gymnázium, prvé katolícke, lebo prvé dve, revúcke i martinské, boli evanjelické. Turistická prechádzka na hrad s návštevou kalvárie je nenáročná, vhodná i pre menej zdatných turistov a rodiny s deťmi.

  • 19. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Od hradu ku kaštieľu Révajovcov

Ján Urda

Od hradu ku kaštieľu Révajovcov

Koncom minulého týždňa bolo nádherné počasie, malo by tak krásne byť aj v nedeľu. No a tak som sa vybral na túru od Révajovského hradu Sklabiňa k Révajovskému kaštieľu v Turčianskej Štiavničke. A pretože som nechcel ísť len po cestách, ale aj po horách, vyškriabať sa aj na Katovu skalu nad Sklabinským Podzámkom, tak som sa vybral autobusom.

  • 11. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 23
Martin-Bystrička-Martin

Ján Urda

Martin-Bystrička-Martin

V piatok podvečer, ako v každý neprázdninový týždeň, prišli na noc vnučky. Vravím im: reku, zajtra, to ako v sobotu, pôjdeme do knižnice a do Múzea Andreja Kmeťa. Ale nie, ony chcú pomáhať starkej pri varení a pečení. Aby som teda doma nezavadzal, veď sedieť pred monitorom alebo za knihou nie je ono. Hlásili pekné počasie, tak to treba využiť. A ono naozaj v meste aj pekné bolo. Tak som sa teda vybral do prírody. A nielen tak za dom. Na Bystričku autobusom MHD, odtiaľ hore na kopec, na Veľkú lúku, potom dole do Martina. Za opaskom z jednej strany foťák s dvomi sadami čerstvo nabitých batérií, z druhej ťapka slivovice, na chrbáte v jednej termoske káva, v druhej čaj zmiešaný so svätovavrineckým a niečo aj na zahryznutie cestou, ale nie také pôstne. Z Bystričky sa dá hore ísť po zelenej na Hornú lúku, po žltej na Vidlicu alebo po modrej na Veľkú lúku. Všetky tri trasy dobre poznám z nezimných období, takže prvé dve z nich som bez väčšieho uvažovania hneď odpísal, lebo na niektorých voľných miestach prudké stúpanie veští veľké záveje. Po nevychodených chodníkoch sa tam prakticky nedostanem. Ostala teda len modrá, tá najschodnejšia z nich, ale aj tam niektoré úseky dali poriadne za

  • 12. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 45
Hrad Zniev

Ján Urda

Hrad Zniev

Hrad Zniev - najstarší turčiansky hrad. Prvá zmienka o ňom je z r. 1243. Spočiatku niesol názov Turčiansky hrad. Nachádza sa nad obcou Kláštor pod Znievom a je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. Na vrchole bol prvý hrad - dreveno-zemitý, neskoršie o pár metrov nižšie bol postavený hrad nový, ktorého zrúcaniny tam dodnes chátrajú. Spočiatku bol sídlom Turčianskej stolice a traduje sa, že na ňom našiel po vojenskej porážke útočisko pred Tatármi kráľ Belo IV. K tomuto pobytu sa viaže povesť, ktorá je na konci článku. Nebol však dlho sídlom stolice, lebo tá sa preniesla na Sklabinský hrad pre jeho výhodnejšiu polohu. Pozývam Vás na vychádzku na hrad Zniev.

  • 5. feb 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 7 620x
  • 29
Internetové výstavy

Ján Urda

Internetové výstavy

Nechce sa Vám vytiahnuť päty z domu a napriek tomu chcete navštíviť umeleckú výstavu? Prosím, máte príležitosť pozrieť sa do Martinského kultúrneho strediska na výstavu malieb, kresieb, drevorezieb, PC-grafiky, tapisérií, fotografií...: - na jeho internetové výstavy: http://www.kulturnecentrum.sk/e_gallery.php - do jeho galérie: http://www.kulturnecentrum.sk/e_shop_02.php * Prajem Vám príjemný kultúrny zážitok!

  • 25. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 181x
  • 4
reklama
SkryťZatvoriť reklamu