Ján Urda
Spomienky na starobu - 4
- Nazdar, Ferko, čo ma vari už nepoznáš? - prihovára sa statný sedemdesiatnik v parku na lavičke sediacemu dôchodcovi vyhrievajúcemu sa na kostrbatom polojarnom slniečku. - Nazdar, Peter, kde sa tu berieš? No, to by ma ani nenapadlo, že ťa tu znova uvidím. Veď si sa presťahoval ta na dolniaky za synom, - vstávajúc a podávajúc mu ruku víta sa s ním vždy usmiaty Ferko.