Jeden kopec a dve NKP pod ním

Autor: Ján Urda | 21.2.2012 o 10:01 | (upravené 21.2.2012 o 14:35) Karma článku: 10,57 | Prečítané:  1650x

Koncom minulého roku ma zaujal Marhát, taký nenápadný, nevysoký kopec neďaleko Piešťan. Predtým som o ňom ani nechýroval. Prvý raz som sa s nín stretol, keď som hľadal na nete tip na silvestrovský výstup. Zaujal ma hneď z niekoľkých dôvodov. Najprv jeho názov: poznám zopár maďarských slov, kedysi sa slovo "marha" používalo ako nadávka. Žeby Marhát bol odvodený od maďarského slova "marha" - "dobytok, hovädo, statok"? Druhý dôvod: piešťanskí turisti naň robili jubilejný 30. silvestrovký výstup. Rozmýšľal som, že sa ho zúčastním, ale kamarát z Piešťan, že sa tam vyberieme niekedy inokedy. A mal pravdu: pri tej veľkej účasti to musela byť na rozhľadni naozaj veľká tlačenica. No a hlavný dôvod: z tých dolniackych kopcov toho poznám máločo, len niečo z okolia Modry, kde sme kedysi mávali týždenné sústredenia počas postgraduálu na VŠE. A nedávno sa ozval kamarát z Piešťan, že idú s ďalším kamarátom na ten Marhát, či sa nepridám. Nebolo o čom rozmýšľať. Tak teda jeden kopec, dve kultúrne pamiatky a traja vyše sedemdesiatnici...

Tento výstup mal oproti silvestrovskému jeden podstatný rozdiel: silvestrovský mal štart priamo v meste Piešťany, teraz nás kamarát autom vyviezol až na lesnú križovatku Výtoky, odkiaľ sme za dosť chladného počasia pokračovali pohodlnou lesnou cestou. Spočiatku cesta bezsnehová, vo vyšších polohách snehu bolo dosť. S prvými skalami sme sa zoznámili až tesne pod vrcholom Marhátu.


.

.

Vyliaty a zamrznutý horský potôčik
.

.

V lete dobre padne pretrieť si ruky, tvár a krk vodou z tohto pekne upraveného prameňa
a dať si zopár glgov chutnej studenej vody,
my sme sa tu len zastavili bez občerstvenia
.
.
.

.

Veľké pole slnečných kolektorov
.

Zámoček-vilka bývalých majiteľov panstva na samote v horách.
Odtiaľto, z Jeleních jám, grófka Ifigénia Zedtwidcová chodila až do vysokého veku
peši denne do Moravian, ba až Piešťan, kým ju príbuzní niekedy v 70. rokoch nezobrali
na staré kolená k sebe do Rakúska.
Celá ich rodina v čase Slovenského štátu opustila kaštieť v Moravanoch
a ostatné majetky (Gonove lazy, Jelenie jamy) a odišli.
Predsa len vlastný život je cennejší ako majetky.
Sestra grófa, Ifi, zostala v tomto lesnom zámočku sama, nechcela odísť.
Nakoniec tu bývala sestra majiteľa panstva
stará slečna Ifi sama
.

To sú prvé skaly na odbočke zo sedla pod Marhátom na Marhát
.

"Bufet" pod rozhľadňou na zalesnenom vrchu Marhát.
Rozhľadňa bola postavená v r. 2008, bez nej by nebolo vidno nič
pre vysoké okolité listnaté stromy
.
.
.
.
.
.
.

Za peného slnečného počasia z rozhľadne sú krásne pohľady doďaleka,
na okolité kopce, zrúcaniny hradov, ale i na vzdialený hrad Devín
.

Pôvodne tu na vrchole nebolo nič, v r. 1947 tu postavili veľký železný kríž na znak vďaky,
že obec Nitrianska Blatnica, do ktorej územia vrch spadá,
vyšla z vojny neporušená
.
.
.

.

.

To už je cesta späť, po chrbte. Tu tých kameňov bolo o čosi viac
a striedali sa mierne stúpania a klesania.

Potom sme v sedle Trhovičná lúka odbočili dolu k dvom národným kultúrnym pamiatkam:
rotunde sv. Juraja a súsošiu Golgota.
Z Marháča sa tam dalo ísť aj kratšie, priamo, my sme to zvolili okľukou,
lebo tam bol v snehu vyšliapaný chodník.
Z diaľky sa nám z obkľúčenia stromov ukazovala rotunda sv. Juraja
.

.

.

.

.

.

.

.

.

Viac o rotunde sv. Juraja, najstaršej pôvodne zachovalej sakrálnej stavbe na našom území,
sa môžete dočítať tu:
http://www.nitrianskablatnica.sk/rotunda-sv-juraja-.phtml?id3=31725
.

Na vŕšku nad rotundou je ďalšia kultúrna pamiatka - súsošie Golgota,
o ktorom sa viac môžete dočítať tu:
http://www.nitrianskablatnica.sk/kalvaria.phtml?id3=33621
.

Cestou späť sme sa vracali popri chatkovej osade, kde nad vstupom bol nápis:
"Letný pioniersky tábor MLADÝ STAVBÁR ZO ROH pri OSP Trnava"
.

Späť sme sa vracali cez Moravany nad Váhom, kde ma upútali kaštieľ a starý kostol na návrší

.

V utorok v Moravanoch po snehu ani stopy (prvý záber),
v piatok, keď som sa tu zastavil cestou z Bratislavy (druhý záber),
kde som bol na Zväze slovenských filatelistov vyzdvihnúť pre náš klub novinky známok,
ho už bolo aj na export. Čistý, biely ako mlieko.
Bližšie o kaštieli sa môžete dočítať tu:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ka%C5%A1tie%C4%BE_v_Moravanoch_nad_V%C3%A1hom
.

.
.
Starý (alebo aj horný) kostol je umiestený v cintoríne
a viac o ňom sa môžete dočítať tu:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Martina_%28Moravany_nad_V%C3%A1hom%29
.

Pohľad na novší dolný kostol z cintorína od starého kostola
.

Tak to bolo spojenie turistickej a kultúrnej akcie.
Dve národné kultúrne pamiatky v jeden deň a pritom výlet na kopec
.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?